Pri interných predpisoch platí:
- interné predpisy predstavujú vnútornú normotvorbu subjektu – účtovnej jednotky,
- interné predpisy majú charakter aktov riadenia a metodiky či postupu všetkých zamestnancov alebo vybraného okruhu zamestnancov,
- interné predpisy majú nižšiu právnu silu než osobitný predpis (pozn. autora: t. j. zákon),
- interné predpisy nie sú iba vnútorné smernice alebo poriadky,
- interné predpisy nesmú byť iba skopírované texty zákonov a ich normatívnych právnych aktov,
- interné predpisy sa spravidla číslujú a povinne sa k nim uvádza ich účinnosť a okruh pôsobnosti,
- interné predpisy majú nadväzovať na organizačnú štruktúru subjektu a organizačný poriadok. Ak sa teda menil organizačný poriadok, je potrebné zohľadniť predmetné zmeny aj v interných aktoch riadenia subjektu (pozn.: ak sa napríklad v organizačnom poriadku menil názov organizačného úseku, predmetná zmena názvoslovia sa má prejaviť aj v internej smernici, ktorá sa viaže na uvedený organizačný úsek).
Spracovanie interného predpisu vychádza aj z vlastnej činnosti a definície subjektu alebo z rozhodnutia štatutárneho orgánu subjektu, či z odporúčania kontrolného orgánu. V prostredí firiem a spoločností interný predpis často pripomienkujú zamestnanci a vedúci zamestnanci. Aj na to je vhodná interná smernica o spôsobe tvorby, charaktere či o pripomienkovaní interných predpisov. Interný predpis podlieha jednotlivému spôsobu číslovania, a to podľa zámeru zostavovateľa, respektíve kompetentných osôb. Medzi časté formálne kontrolné zistenia (pri preverovaní správnosti a úplnosti interných smerníc) patrí:
1. neurčenie účinnosti a okruhu pôsobnosti daného interného predpisu,
2. neaktualizovanie interných predpisov,
3. nevedenie evidencie a uchovanie interných predpisov,
4. nečíslovanie interných predpisov,
5. nepodpísanie interného predpisu štatutárom alebo jeho zástupcom v prípade jeho neprítomnosti,
6. nenadväzovanie funkcií a názvov úsekov či oddelení v interných predpisoch na organizačnú štruktúru, respektíve na organizačný poriadok subjektu verejnej správy alebo územnej samosprávy.
Okrem uvedených formálnych kontrolných zistení sa v praxi vyskytujú i zistenia, ktoré majú závažnejší charakter a ide najmä o:
- nenadväzovanie interného predpisu na aktuálny právny stav,
- úpravu oprávnení a kompetencií subjektu nad rámec zákonného oprávnenia,
- úpravu internej normotvorby s cieľom obísť zákonné povinnosti a obligatórne ustanovenia normatívneho právneho aktu,
- nezamedzenie nehospodárneho nakladania s účelovými prostriedkami či bezdôvodného obohatenia,
- umožnenie konfliktu záujmu zamestnancov či blízkych osôb alebo funkcionárov,
- neinformovanie zamestnancov o účinnosti interného aktu riadenia (smernice, poriadku či zásad, alebo príkazu štatutárneho orgánu a podobne),
- absenciu pripomienkovania návrhu smernice bez informovania zamestnancov.
Dr. Jozef Sýkora, MBA, DSc.